Pre mňa ako samouka je to nekonečné študovanie a oboznamovanie sa s princípmi Montessori. Ako pre matku je to cesta pozorovania dieťaťa a snaha aplikovať získané vedomosti do bežného života. A ako pre pedagóga je to tvorenie, tvorenie, tvorenie. A všetky tri bytosti vo mne majú radosť, keď tá krása zavládne v našej domácnosti a všetko funguje ako hodinky.
Ale nemôže to byť ideálne stále. Tak zákony života nefungujú a nemalo by nás čo zdokonaľovať a posúvať vpred.
Je vám povedomá situácia?
Isto to poznáte a možno sa vám to párkrát stalo. Nachystáte aktivitu, nadšené ju uložíte večer do poličky a neviete sa dočkať času, kedy ju drobec ráno nájde a bude ju chcieť vyskúšať. Celú noc na to myslíte, snívate...
Dieťa síce nájde hru či aktivitu, spolu sa snažíte, ale dieťa nejaví záujem. Čakali ste, že sa pridá, bude opakovať, bude aktívne. Nič sa z toho neudialo. Sklamaná odkladáte hračku do poličky s nádejou ,, nabudúce,, alebo s myšlienkou, že asi ešte nenastal ten správny čas.
Informácie zo samoštúdia
Ja som neprešla kurzom AIM alebo AMS, možno sa mi niečo také raz podarí. Kto ním prešiel hovoril, že to boli hodiny skúšania a získavania praktických zručností. Krok po kroku sa učia napr. ako preliať či presýpať, poskladať či postaviať...Tam sa to všetko naučia, kým si zásadnú s dieťaťom a praktizujú danú činnosť.My, rodičia, sa to musíme naučiť ako sa hovorí za pochodu. Lebo to nie je len vymyslieť, nachystať a poďme sa hrať... teda aspoň pre mňa nie. Ak chcem, aby Montessori u nás fungovalo ako má, musím mať na zreteli množstvo faktorov. Možno tie kroky niektoré už poznajú. Niektoré možno nie. Preto dúfam, že informácie v riadkoch nižšie uvedené, vás obohatia a dajú vám hádam aj odpoveď na často kladené otázky: ,,Postupujem pri aktivite správne? Prečo a kde mi to zlyhalo?"
Asi nepokryjem celú škálu problémov a úskalí, preto je tu priestor pre diskusiu. Rada sa priučím.
Lekcie
Po našom hry, aktivity, činnosti. V západných krajinách tomu hovoria lekcia. Teda celý ten proces s činnosťou, ktorú spolu s dieťaťom vykonávame.
Ako som si to naštudovala?
Krok 1: Skôr ako začneš s aktivitou, buď si istý, či je zaujímavá, lákavá a dieťa to zvládne bez frustrácie z neúspechu.
Krok 2: Ukáž dieťaťu aktivitu a pomenuj ju. ,, Chcem ti ukázať, ako sa to robí." V tomto kroku je dôležité, aby nám do toho dieťa neskočilo a nezačalo skôr ako treba. Potom môže prísť ten neúspech, lebo nevideli, ako to urobiť, aby sa ten úspech dosiahol. Zistila som, že ak sa pracuje za stolom, dieťa by malo mať ruky uvoľnené pod stolom , zatiaľ čo dospelý ukazuje. To isté aj na koberci. Uvoľnené ruky vedľa seba. Ak sú jeho ruky nedočkavé, veľmi ticho upozorniť a ľavou rukou zastaviť. Nezačať s ďalším krokom, kým nebude pripravené.
Viem, že tento krok ,,najprv ja a potom ty,, poprípade ,,potom spolu,, je náročný. Myslím, že je to len na cviku a zvyku a treba to zaviesť hneď od začiatku ako je to možné. Ale určite aj u starších, aby si to čím skorej osvojili. Trpezlivosti sa ťažko učí ale zvyk je železná košeľa.
Krok 3: Ukáž dieťaťu potichu a pomaly jednotlivé časti a pomenuj ich.
Krok 4: Ukáž ako sa s pomôckou/pomôckami, hrou alebo čímkoľvek, čo si si pripravil, robí. Slovami iba pomenuj základné časti, veci. Dieťa sa má sústrediť a obrátiť pozornosť na činnosť, resp. tvoju akciu, nie na tvoj hlas.
Ale pozor: pri predvádzaní stále mysli na to, že to nemá urobiť ako dospelý. Jeho rúčky sú malé, motorika stále sa rozvíja a zdokonaľuje. Musí to zvládnuť. Mnohí hovoria, že si popredu premyslia kroky, pohyby ako to dieťaťu ukážu. Logický postup, ktorý vedie k úspechu.
Príklad: strihanie nožnicami. Aby sa dieťaťu dobre strihalo, oprie si ruku o stôl. Do druhej chytí papier, tiež má ruku opretú o stôl. Presne takto mu to ukáž!
Vždy robím na úrovni dieťať, vedľa neho, nie oproti.
Krok 5: ,, Chceš to skúsiť aj ty?"
Krok 6: Ak sa dostaví úspech, pochváľte činnosť, nie osobu. ,,Zvládol si odstrihnúť papier, vlnkovú čiaru atď.. Super, hodil si loptičku do dierky. Páči sa mi, ako si to nakreslil...atď".
Ak to teda niekde zlyhá
Položím si otázku:- bolo dieťa sústredené?
- je aktivita atraktívna? Reflektuje na jeho aktuálny záujem?
- ukázal som to dostatočne pomaly, jasne, v kľude, potichu?
- ukázal som to na úrovni dieťaťa?
- dokončil som ukazovanie alebo mi dieťa do toho skočilo?
Buďme deťom príkladom
Tiež myslime na to, že dieťa nás neustále pozoruje a učí sa od nás. Nasáva a opakuje. Preto mu musíme ísť príkladom. Nesme misku alebo čokoľvek oboma rukami, nalievajme si čaj z konvice oboma rukami, držme pohár dvoma rukami. Robme činnosti v kľude, s radosťou, po menších častiach, precízne a udržujme pri práci poriadok. Pomenuvajme základné veci, predmety, dajme deťom šancu zapojiť sa a spoločne činnosti zvládnuť.U nás doma s Oli
Pre mňa je základom pozorovať dieťa. Aj štvormesačné bábo mení svoj záujem! Aj štvormesačnému dieťaťu sa dá ukázať, ako s hračkou pracovať, ako činnosť vykonávať. Nechcem aby to vyznelo zle, ale znížim sa na jej úroveň. T.z. ľahnem si vedľa nej, pomenujem predmet, hračku a ukážem pomaly ako s ňou robiť. Ak mi dovolí, chytím jej rúčku a spoločne ťukneme, zahrkáme, zašuchoceme. Niekedy sa nedá ukázať tak, že som vedľa nej. Sedím ale oproti nej, ak sa díva, ukážem. A taktiež si nedám do úst hračku určenú na žužlanie. Len jej to naznačím a pomôžem jej, ak sa nevie trafiť do úst.
Pomôžme im, aby to zvládli sami.
Veľa trpezlivosti vám želá Oli, mamina, tatino
