pondelok 23. apríla 2018

17,18,19.mesiac

Fuuu, ten čas letí. Teda aspoň ten začiatok roka. Nestíham sa ani obzerať za tým, čo bolo. Stíham sa akurát venovať Olívii a na písanie mi neostáva čas. Ale venovať sa jej mi je nadovšetko, takže to nie je sťažnosť, len poznámka pod čiarou.
Úžasne napreduje, je vnímavá a učenlivá. Čím je staršia, čím si viac rozumieme a chápeme sa, tým viac toho spoločne robíme. Učíme sa jedna od druhej, spoznávame jedna druhú. S dovolením nebudem teraz opisovať tieto tri mesiace, pretože veľa toho nájdete na našom FB portáli https://www.facebook.com/pg/montessorisoli/photos/?ref=page_internal. Snažím sa ku každej fotke napísať pár myšlienok, postrehov, názorov.
Takže duplicitne to písať je strata času. Ak vás niečo napadne, zaujíma, chcete sa poradiť, ,,nakopnúť s niečím", kľudne sa ozvite.

Majte sa krásne.
Oli, mamina a tatino

sobota 17. marca 2018

Presýpanie a prelievanie

Tréningové aktivity

Ide o tzv. presýpanie a prelievanie. Nazvala som ich tréningové, lebo dieťa pripravujú na činnosti, ktoré bude vykonávať v bežnom živote, v bežnej praxi.
Sú to aktivity, ktoré rozvíjajú jemnú motoriku, koordináciu oko-ruka, sústredenie, ale i zmysli. Aktivity, ktoré môže dieťa robiť pri vás na kuchynskej linke (aj vďaka učiacej veži), keď sa nechce alebo sa nemôže zapojiť do vašej činnosti. 

V 13. mesiaci som ponúkla Oli suché suroviny len na skúšku. Raz za týždeň-dva sme si vytiahli lavór a voľačo skúšali. Potom chvíľu nič a postupne záujem o presýpanie predsa len prišiel.  Avšak prišli aj ALE. Bola som na seminári Montessori výchova a vzdelávanie od 18-36 mesiacov. A až v tomto období by sa s tým malo začať. Druhé ALE bolo, že by sa presýpacie aktivity nemali robiť so surovinami, ktoré sa jedia. Čo sa týka veku, v akom zaradiť presýpacie aktivity, si každý rodič musí sám uvážiť, kedy je dieťa pripravené.
Čo sa týka tých surovín, dáva to logiku. Dieťa si vytvára spojitosti. Keď vníma fazuľu či ryžu ako jedlo, ťažko sa mu bude chápať - teraz to jem a inokedy sa s tým ,,hrám". Zažila som to na vlastnej koži, keď chlapec na Montessori herničkách nechcel surovú ryžu presýpať, ale jesť. Matka bola nervózna, tak som to musela odložiť. Samozrejme sú výnimky deti, ktoré to tak neriešia. 
Olívia nemala potrebu nič dávať do úst, koštovať a hltať. Ale mám kamarátky, ktoré si netrúfajú, lebo ich deti zjedia čokoľvek.
A možno to nejako súvisí aj s tým, aký vzťah majú dané deti k jedlu. Ale to by boli špekulácie a dlhé úvahy. Takže ak presýpať, tak niečo, čo neslúži ako jedlo. A fazuľu s ryžou si spoločne uvariť. 
Na presýpanie použite korálky (nekonečné množstvo druhov), pom-pom, kamienky, drobné gombíky...

Presýpanie predchádza prelievaniu

Všetko má svoju postupnosť. Od jednoduchých činností po zložitejšie. Spočiatku to ani presýpanie nie je. Je to skôr pinzetový úchop (palec-ukazovák) a predkladanie z misky do misky. Nebojte sa použiť sklenenú misku. Cinknutie bude pre dieťa zaujímavé. Nasledujúca postupnosť: miska-pohárik, pohárik-pohárik, alebo hádzať len do nejakého otvoru, či nejakej fľaštičky...
Potom pridať naberačku. Takže ešte stále to nie je presýpanie, ale naberanie a prenášanie. Naberačky z umelého mlieka sa mi neosvedčili. Ale vyskúšajte. My máme naberačku z detského riadika. Guľatá rúčka a pekne zaguľatená naberačka. 


A zase naberanie z miska-miska, miska-pohárik.... neskôr môžte vymeniť naberačku za lyžičku. Dieťaťu sa krásne rozhýbe zápästie. Aj vďaka tréningu, Oli začala používať lyžičku a vydličku pri obede s radosťou.
Keď už obratne používa naberačku (lyžicu), môžete prejsť konečne k presýpaniu. Opäť z misky do misky, z pohára do misky, vysýpanie len z nejakých fľaštičiek, z misky do pohára, z pohára do pohára...
Olívia má aktuálne písania článku 18+, tréningové aktivity na presýpanie a prelievanie máme zvládnuté. Teda aktivitu na presýpanie jej už neponúkam a v prelievaní sa realizuje počas kúpania. Nadobudnuté zručnosti už zúročujeme v bežnom živote.
Na obrázkoch môžete vidieť tréningové aktivity, ale aj iné aktivity, ktoré sa dajú robiť v učiacej veži.
Mimochodom učiaca veža je dobrá vec.  




Pozorujte, načúvajte a sprevádzajte svoje dieťa. Užívajte si spoločné chvíle. 
Oli, mamina a tatino





streda 17. januára 2018

15. a 16. mesiac

Musíme mať na pamäti, že Montessori výchova (prístup) nie sú len o pomôckach a ,,hračkách". Ale je to o pripravenom prostredí, zapájaní dieťaťa do bežného života v domácnosti, vedení ho k návykom, poriadku, starostlivosti o seba či okolie. A v neposlednom rade je to prístup rodiča (rodičov), sprevádzanie a pomáhanie v zmysle ,,pomôž mi, aby som to zvládol sám". 
Skúsme sa na to pozrieť bližšie. Ponúkame náš uhol pohľadu.

Aktivity bežného života

Ako možno také malé dieťa zapojiť do chodu domácnosti? Bude chcieť? Nebude ochudobnené o hranie sa? Dieťa má byť dieťaťom, nemá pracovať... Možno vás napadajú tieto či iné myšlienky. Alebo si najradšej poriadite domácnosť, keď dieťa spí.
Samozrejme, všetko hneď naraz nejde, má to určitú postupnosť,    v závislosti od rozvoja dieťaťa. Tiež máme na pamäti: pozoruj, motivuj, sprevádzaj, málo je niekedy viac. 

Pozorujem

Dieťa v období prvých krokov, resp. keď je jeho chôdza už stabilná a cíti sa sebaisto, začne vnímať ešte intenzívnejšie dianie okolo seba. S tým súvisí aj rozvoj jazyka, resp. ono ukazuje, vy hovoríte pojmy. Stále dookola označujeme predmety, s ktorými prichádza do styku, aby malo neskôr aj abstraktnú predstavu o veciach okolo seba. Do istej miery pomôžu aj knižky s reálnymi obrázkami. Pripájame jednoduché slovesá. Otvor, zatvor, podaj, zanes a niekedy stačí: daj sem. To sú slovesá, ktoré súvisia s tým, čo radi robia. Otvárajú a zatvárajú dvierka na skrinkách v kuchyni, misky, hrnce, čokoľvek. A nosiť niečo niekam je tiež top aktivita na dlhé obdobie. 
U nás ten zlom v záujme o dianie a snahe sa zapájať (sama od seba) nastal práve v týchto mesiacoch.

Dieťa chce byť súčasťou diania, ak je pripravené a vy mu dáte príležitosti. 

U nás je jedno z motivačných fráz: AHA, POZRI. Pomôžeš mi? Dieťa sa motá okolo nôh. Podám mu niečo a poviem: ,,Zober, dáme sem, sem patrí." Opakovaním tých istých krátkych viet, slov, činností sa to postupne rozbehne. 
Naše počiatočné zapájanie sa bolo do týchto činností:
-zahadzovanie špiniek do odpadového koša
-vyberanie prádla z koša
-dávanie prádla do práčky a z práčky
-dávanie prádla do sušičky
-vykladanie príboru z umývačky
-upratať si papučky, topánky do tej istej poličky
-položiť vyzlečené oblečenie do poličky
-podať mame papuče, keď sa príde z vonku (sama chce, má ,,papučové" obdobie)
-dať do poličky hračku, keď sa s ňou nehrá 
-uložiť veci po prebaľovaní (plienka do koša určeného, vlhčené obrúsky, podložka na určené miesto)
Môžete si všimnúť, že tie činnosti majú jedno spoločné: vkladanie a vykladanie. A to sú deti v tomto období senzitívne. Takže nemusí to byť len hračka, ktorou podporíte toto senzitívne obdobie. 
Čo sa týka varenia a pečenia, niektoré deti to pri tomto baví viac, iné menej. Ja som brala spočiatku aj držanie varechy za úspech. Neskôr sme skúsili piecť z lístkového cesta. Aby mohla asistovať alebo sa aspoň pozerať, potrebovali sme učiacu vežu. Pomôcku, do ktorej sa oplatí investovať.

Sprevádzam

,,Nikdy nepomáhaj dieťaťu s niečím, o čom si myslí, že to dokáže samo." Mária Montessori.
Deti pri činnostiach len sprevádzame (ale nezabúdame pracovať s hranicami), aby sami zažili úspech, ktorý ich motivuje k opakovaniu činnosti.  
Prijmime fakt, že aj keď bude činnosť trvať o niečo dlhšie, je dôležité sa prispôsobiť tempu dieťaťa. A druhý fakt je potlačiť resp. pracovať s pocitom a vnútorným strachom, žeby sa mohlo ,,niečo" stať. Maximálne sa niečo rozbije, zašpiní, rozleje... Ale to sú záležitosti, ktoré sa dajú spoločnými silami napraviť. Sú to predovšetkým ďalšie skúsenosti ako pre vás tak hlavne pre dieťa. 
Určite máte radosť, ak stihnete niečo urobiť, kým dieťa spalo. Ale verte, že ešte krajší pocit je, keď niečo urobíte s úsmevom a radosťou spolu. Všimnite si tú iskru v očiach, keď sa cíti užitočné, dôležito, súčasťou, úspešne. 

Mnohé veci sa nedajú a nie je v našich silách vám demonštrovať cez fotky.

Keď sa naplno venujem Olívii a činnosti s ňou, fotenie ide bokom. Takže ak by som niečo v článku neobsiahla alebo vás napadne niečo iné, kľudne sa ozvite. Malá ukážka činností v detskej izbe a v kuchyni v učiacej veži. 
Mnohé popisy k fotkám nájdete na našom FB profile Montessori s Oli. 







Želáme vám krásne spoločné chvíle.
Oli, mamina a tatino

piatok 10. novembra 2017

13. a 14. mesiac

Tieto dva mesiace sa niesli v hesle ,,chodím, chodíš, chodíme". Olivka trénovala, až nakoniec nabrala odvahu, silu a chuť a sama sa rozkráčala za mnou na detskom ihrisku, keď som ju sledovala z lavičky. Od toho momentu sa stávala samostatnejšou a mala záujem zdokonaľovať svoje pohybové schopnosti.
Keďže počasie prialo, veľa  času sme strávili samozrejme vonku a na výletoch. Typy na výlety môžete nájsť na našom FB profile v albume VÝLETY. 
So záujmom o pohyb sa nám prelínalo aj senzitívne obdobie na vhadzovanie, neskôr sa pridali knihy. Chcela robiť všetko aj nič, aj áno aj nie, vydržať chvíľu pri jednej činnosti bol problém. Isto to poznáte....

Prečo je to tak?

To sa často možno aj vy samej seba pýtate, keď sa ,,niečo deje,,
s vašim dieťaťom. Hľadáme odpovede kade-tade, ale niekedy je to také prosté. Ja som našla odpoveď na augustové ,,váľacie" aktivity svojej dcéry. 
Situácia
Zvykneme sa počas dňa hrávať spolu aj v detskej izbe. Tentoraz nechcela nič robiť a keď už, tak na pár sekúnd. Prebiehalo to nasledovne: zobrala si hračku. Odkráčala k matracom, čo mala v izbe na zemi a hodila sa na ne. Hračka bola pasé. Pogúľala sa po nich, posadila sa, znova sa postavila, znova hodila. Aj párkrát za sebou. Potom si zmyslela na vhadzovanie. Zobrala jeden predmet, hodila a znova sa zopakovala scéna s matracom. Potom vhodila ďalšiu vec a znova matrac. A to dennodenne robila, keď sme boli v detskej, asi mesiac. V inak v celom dome si len kráčala a zapájala sa po chvíľach do bežných činností (práčka, vešanie prádla, upratovanie, umývačka...) A prečo? Dumám, sledujem, analyzujem a tradaaaa prišla som na to. Lebo trénovala sed cez brucho 😀 Ona len to potrebovala ,, riešiť", len na to sa sústrediť, to bol bod číslo jeden. Akonáhle bol sed cez brucho natrénovaný, skočilo gúľanie. A prišlo iné senzitívne obdobie.
Čo z toho vyplýva? 
- dieťa stále rieši TO svoje nejaké senzitívne obdobie (potrebu), treba len odpozorovať, čo to je, a kľudne ich môže byť viac naraz,
- brať to vážne a sprevádzať ho,
- dovoliť uspokojiť jeho potrebu, aby neprišlo k frustrácii (hnev, plač, zaťaté telo, krik...)
- ak je to nutné, vymyslieť alternatívu
- prispôsobiť sa jeho tempu
- byť trpezlivý a nepresadzovať si silou mocou to svoje,
- myslieť aj na hranice.

Malá knihomoľka

Ako skončila ,,matracová gymnastika", prišiel z čista-jasna záujem o knihy. Začala ich rozťahovať a rozkladať, horlivo v nich listovať. To bolo ako prvé po príchode do detskej izby.


Predtým ju vôbec knihy nezaujímali. Takže žiadne porovnávanie s druhými, aj čas záujmu o knihy je individuálny.
Z listovania prešla na ukazovanie predmetov. Takže sme pridali pojmy, zvuky a hľadanie predmetov, zvierat.
Snažili sme sa o nejaký postup, ktorý rešpektoval jej tempo:
- ukazovať sme začali až keď ona začala,
- používali sme jednoslovné pomenovania,
- pojmy sme neustále opakovali,
- rozpoznávali sme najprv veci známe, s ktorými mala skúsenosti
- nové pojmy sme zavádzali postupne
- neskôr pridali krátke vety.
V čítacom kútiku mala vždy 4-6 kníh, obmieňala som raz za dva týždne.

Senzitívne obdobie: vhadzovanie

Naplno sa rozvinulo v týchto mesiacoch. Predtým boli top suché zipsy, teraz vhadzuje ostošesť. Keď začala vhadzovať mala cca 10 mesiacov. Len tak hodila jednu dve veci do košíka či plechovky, ale pointu pochopila až teraz. Tak sme pokračovali s jednoduchým otvorom - kruh, neskôr sme pridali malý kruh na drevené kolíčky (nábytkárske alebo narezaná tyčka, kúpite v Obi) a úzku štrbinu ako na pokladničke. Kúpila som aj vkladačku, opäť základný tvar-kruh.



Ďalšie aktivity

Začali sme so suchými sypkými surovinami. Bolo v septembri škaredé počasie párkrát, tak sme skúšali ako sa jej to bude páčiť. Naberačka ju nenadchla, stále rukami pracovala. V pohánke hľadala veľké gombíky. Iba po chvíľach ju to bavilo, pre zmenu fajn ale nepotrebovala mať aktivitu tohto typu stále. Pár dní ju bavilo vyťahovať a dávať naspäť čaje do škatuľky alebo malé kolíčky do vrecka.
Na poslednom obrázku má v miske cestovinu a fazuľu, že skúsime triediť, ale to nám zatiaľ nešlo, ani pri opakovanom pokuse. Tak som jej to potom dala do ryže a ona vyberala prstami. A kúpila som jej metličku s lopatkou. Aby už vnímala, že sa robí aj poriadok po činnostiach, nielen vysávačom. 
Aktivity so sypkými surovinami boli v tomto prípade najprv pokusom, či už prichádza nové senzitívne obdobie. A ono postupne prišlo 😉 A vy ,,príďte" na náš blog aj nabudúce, možno vás niečo zaujme. 


Ďakujeme za váš čas pri čítaní. Naše postrehy, názory, nápady a postupy nie sú samozrejme univerzálne, treba brať do úvahy individualitu náš všetkých. Dúfame však, že aspoň niečo užitočné si odnášate v srdci či v mysli.
Majte sa pekne.
Oli, mamina a tatino.











nedeľa 9. júla 2017

11. a 12.mesiac

Boli to dva krásne, mesiace, plné ďalších pokrokov, ktoré nám ubehli ako voda. Spájam ich dohromady, lebo počas oboch mesiacov zdokonaľovala svoju hrubú i jemnú motoriku. Dva mesiace nás zamestnávali tie isté činnosti, občas sme si niečo pridali či obmenili. Denný režim nám nekrachol, z čoho ja osobne mám radosť, lebo Oli je tiež spokojná.
Úvod 11. mesiaca sa niesol v dvíhaní sa na nohy pri nábytku a z plazenia prešla na štvornožkovanie. Hoď kameňom, kto si bez viny, chodili sme aj za ruky. (Viac k tomu nepoviem nič, pretože tisíc ľudí, tisíc chutí. Darmo sa budem obhajovať a o tomto, čo píšem nie je.)
A na záver Oli začala dávať predmety do košíka. V 12. mesiaci všetko len zdokonaľovala a utvrdzovala si naučené a pochopené súvislosti.

Hranie sa v stoji

Pred mesiacom, keď som jej poukladala nejaké hračky na nižšiu skrinku, všetko zhadzovala. Tak tam pár dní nič nebolo a ona pri nej stála nečinne a potrebovala tie malé rúčky zapojiť do nejakej činnosti, tak len búchala. Napadlo mi, že ,,odtŕhačky", čo sme sa s nimi hrali v sede na koberci a ja som jej držala, aby mohla odtŕhať, sme povýšili na samostatnú činnosť. Pridali sme kocky a drevené pexeso, korálky a tradáá, drobec sa vyhrá aj pol hodinku.
Kedže na konci 11. mesiaca už ,,pochopila" hádzanie predmetov do nádob akéhokoľvek druhu, sama si vymyslela, že odtrhnuté kúsky bude hádzať do boxu pod tým. Vytiahne, hodí, zasunie.
O týždeň sme pridali ešte vkladačky a tie zase dávala do boxu vedľa.


A v 12. mesiaci sme pridali aktivity board. Som názoru, že tam majú byť veci a činnosti: 
- prehľadné
- ktoré ju aktualne zaujímajú
- ktorým rozumie
- ktoré zvládne urobiť, alebo je ,,blízko k pochopeniu"
Ľahko časom vymeníme a pridáme niečo náročnejšie ak uvidíme, že ju niektorá z činností prestala zaujímať, alebo odpozorujeme, že jej prstíky zvládnu viac. Takže AB môže ,,rásť,, spolu s dieťaťom. 


Jemná motorika



Olívia na meniny dostala veľa škatuliek (12 ks, od najmenšej po najväčšiu) a drevenú šperkovnicu. Otvárame, zatváranie, vyberáme, vkladáme... V šperkovnici má aj drevené korálky na pevnom špagáte, ktoré sa sama naučila dávať si ich hore-dole dole cez krk. Ani som jej to neukazovala. 
Asi top pre Oli, čo ju dlho baví, sú nanukové plastové formičky. Vyberáme, otvárame, zatvárame.
Chvíľu mala aj košík s natrhaný papierom- baliaci, novinový, z kvetín, ... a v tomto schované rôzne predmety, či zvieratá.
Veľmi rada sa vzdiali aj do inej izby, kde sme jej na zem zložili keyboard. 

Hrubá motorika

Prečo nestretávam na ihrisku deti pred jedným rokom sa hrať? Nemajú kolenačky. 😀 Nedáme na ne dopustiť, dennodenne chodíme na ihrisko a námestie s parkom aj dvakrát. Fakt mám pocit, že Oli je jediné dieťa, čo má odštornožkované tieto miesta. Ale samozrejme ako som spomínala, doprajeme jej aj pár krokov s istotou našej ruky. 
Vonku je ale veľa možností aj pre cibrenie jemnej motoriky. Kôra v ružovom záhone, paličky zo stromov, kamienky, šupinky, trhanie kvetov, listov....a na záver odlepovanie suchého zipsu na mamininych sandáloch.


Želáme aj vám ešte pekné letné dni plné pozitívnych zážitkov dobrodružstiev a objavov 
Nezabúdajte: Načúvať, pozorovať, doprevádzať.

Oli, mamina a tatino











štvrtok 8. júna 2017

10.mesiac

Dostanete asi často otázku: ,, Ako sa máte? Čo malá/ý?" ,,Noooo, dobre ..." A buď tomu človeku začnete menovať všetko, čo máte na srdci, alebo podáte skrátenú verziu alebo nepoviete nič. A ja som teraz na tom tak, že ako bol pre nás 10. mesiac dlhý a intenzívny, tak bude tento príspevok kratší. (Teda zatiaľ to tak vidím, kým píšem tieto prvé riadky :-D ) Jednak preto, že máme zase zabehnutý nejaký režim a ten sa nám darí udržiavať. To znamená dookola s malými  obmenami to isté. Takže by sa dal 10. mesiac zhrnúť do pár viet. A druhá vec je, že 10. mesiac sa niesol v rozvoji predovšetkým hrubej motoriky.

Hurá, máme režim

Je pre mňa dosť dôležité ho mať stabilný. Celý život nás nejaký režim spravádza a je na nás aký si vyberieme.
Režim a zabehnuté činnosti, ktoré  sú  vykonávané  v kľude, v súlade s rytmom dieťaťa, s prehľadom ale i s rešpektovaním jeho potrieb, dávajú pocit istoty, bezpečia, poslušnosť, ten kľud sa odrazí i na dieťati. U nás slovo ponáhľam sa, nemám čas, myslím ani nie je v slovníku Myslíme na to, že chaos prináša ďalší chaos.
Tým, že to počasie dovoľuje, sme s Oli stále vonku. Buď sme na ihrisku, našom dvore alebo na trojkolke a občas si vybehneme aj na bicykli.

Doma to vyzerá nasledovne:


Spodné poličky sú vyhradené pre ňu. Sklenený stolík preskúmala raz a viac nepotrebovala. Iba sa k nemu postaví, zhodí z neho korkové podložky pod poháre a hotovo. Takže taký malý horolezec, ktorý začína používať obe roviny. Vertikálnu i horizontálnu. 
Jedna mamička mi dala otázku, približne v tomto duchu: ,, či som si nevšimla, že jemná motorika zaostáva. Že iné deti v tomto meaiaci zvládnu trebárs vhadzovať a jej dcera to nespraví. Moja odpoveď: ,, Dieťa sa učí na štátnice, nemôže trénovať na maratón (alebo opačne)" Cez deň si každopádne trénuje mimálne úchop. Hrabká sa v drevkách  či  kamienkach na ihrisku, v tráve odtŕha kvetinky, a doma zase naša obľúbená činnosť je odtŕhanie látky na suchý zips. Pridali sme si bubnovanie, otváranie krabičiek a zatváranie krabičky, kde jedna strana vrchnáka je napevno. Taktiez sa zapája aj do domácich prác. Vykladanie práčky, vyťahovanie prádla z koša ( a mamina skladá) a v kuchyni jej zatiaľ stačí, že vidí, čo robím.
Mnohé aktivity sme si preniesli z deviateho mesiaca (viď 9. mesiac)


Takže časti dňa máme rozdelené, roviny tiež a rozvoj oboch motorík taktiež. Takže čo si viac želať?  Hádam len kľud v našich i vašich dušiach a domácnostiach. 
Oli, mamina a tatino




piatok 28. apríla 2017

9.mesiac

Pre mňa alfou-omegou v Montessori je pozorovanie vlastného dieťaťa a reagovať na jej  senzitívne obdobia. A tak sa viac snažím Oli pozorovať, a tým pádom prispôsobiť sa jej tempu a potrebám. Podľa toho prebieha náš deň, pripravujem aktivity, alebo spontánne niečo robíme.  Ona sama mi ukáže, čo, kedy, kde a ako. Ja ju v tomto doprevádza mi a pomáham jej rozvíjať sa v tomto, čo práve potrebuje.
Vnímam to niekedy, ako by sme opustili čas a priestor, v ktorom sú všetci ostatní. Niektorí možno uponáhľaní, v strese, strachu, napätí... možno sa niektorí majú fajn..
My si tak plávame v našom čase a priestore, nechávame sa viesť našou dcérou, sme absolútne vtiahnutí do jej sveta ale popri tom máme priestor aj na sebarealizáciu​, našťastie. Napätie u nás je iba v elektrických zástrčkách. Hm, znie to tak, že sme až nadštandardne spokojní. Ako sa sprieva v jednej pesničke: ,, jaký si to uděláš, takový to máš.." (Chinaski)

Senzitívne obdobie - pohyb 

Olívia sa rozplazila. Skúma, objavuje, odplazí sa, kam chce a kam potrebuje. Rozumie slovu ,,poď, kde je mama", nájde ma, keď na ňu volám z niektorej miestnosti.


Má to šťastie, že v dome nemáme zatiaľ dvere. Ale myslím, že aj keby sme mali, ostanú v tomto jej období otvorené. Je úžasné sledovať, ako ona sleduje svet okolo seba. Ako sa ujisťuje, že tam kam ide, je presne to, čo tam bolo aj včera. 
Má svoje denné trasy, ktoré absolvuje, uspokojí tým svoju potrebu a začne sa venovať niečomu inému. 
Mária Montessori tvrdí, že: ,,Dieťa sa rozvíja svojím nasadením a úsilím. ... Aj pohyb, resp. fyzická činnosť, je základnou podmienkou intelektuálneho rastu, ktorý je ďalej závislý na vnemoch z vonkajšieho sveta. Pomocou pohybu prichádzame do styku s vonkajšou realitou a to nám umožňuje rozvoj abstraktných koncepcií." 
Počasie bolo v apríli divoké. Našťastie v tomto čase otvárali kurz plávania pre detičky. Takže sme mali zmenu v tomto upršanom období. Odporúčame všetkými desiatimi, ak aj vaše dieťa má rado vodu ako naša ,,žabka,,


Ruka

Práca s rukami je pre dieťa neodmysliteľnou súčasťou jeho vývoja. Aj Mária Montessori píše: ,,Ľudská ruka umožňuje nielen rozumu, aby sa prejavil navonok, aké umožňuje celej bytosti vstupovať do celej rady špecifických vzťahov s okolím.... Človek sa zmocňuje svojho okolia prostredníctvom svojich rúk."
Preto ,,nechaj to, nechytaj to, nerob, ..." v montessori princípoch neexistuje. Všetci si uvedomujeme, že nie vždy je to ľahké, ale snažme sa nájsť cestu, spôsob a v sebe tú trpezlivosť,  a sprevádzajme dieťa pri jeho objavovanie sveta rukami.
Olivka začala tlieskať, ťapkať ručičkami. Nemala som dovtedy predstavu aký ,,zázrak,, to je, keď sa to naučí. Dovtedy to bola samozrejmosť, že deti tlieskajú. Je to pre dieťa ďalší posun vpred. Pre dospelého tak banálne, ale pre dieťa veľký pokrok. 
Takže, ak vie ťapkať a počuje ten zvuk svojich rúk, je pripravená na búchanie dvoma predmetmi o seba. Naučila sa rozumieť slovám: ,,urob buchy-buch, urob hrky- hrk." Už minulý mesiac sme mali dve drevené paličky, sedeli pred zrkadlom a robili ťuky-ťuk. A tak sme sa tomu venovali, hrali sa pred zrkadlom, opakovali a dnes si už sama vyberie z košíka a objavuje zvuky. Jednak búcha o seba a jednak o zem, hrkoce si a má z toho radosť.


V košíku má vždy po dve veci: kovové lyžičky, kinderka s rolničkou, priesvitné fľaštičky naplnené ryžou a farebnými zažehlovacími korálkami a v druhej bola fazuľka, plastové lyžičky z UM, nádobky od vitamínov, v ktorých sú škarupinky od pistácií. Ešte zaobstaráme paličky alebo niečo drevené.

Senzitívne obdobie - vyťahovanie

To Oli baví stále. To čo sme robili minulý mesiac, ju neomrzelo. Pridala som pár ďalší aktivít. 


Hru s loptičkami a plechom sme skúšali v siedmom mesiaci, ale nemali sme ani toľko loptičiek a ani úchop Oli nebol taký silný a pevný, aby vytiahla jednou rukou loptičku. A loptičky sme kade-tade nnazbierali a už to ide ako po masle. Jedna miska je voľná, aby si mohla plech otáčať alebo len tak ho šúchať o koberec. Ďalší zvuk objavený. 
Na druhom obrázku je nižšia krabička, do ktorej som urobila otvori podľa drevených kociek, na ktorých sú zvieratá. Môžete použiť aj domino kocky. Oli si rada obzerá veci z jednej strany, z druhej strany, pretáča, skúma. 
A na slamky som použila drevený stojan zo Sika. Poprepletala som tam slamky. Ale pri Oli nemám šancu jej to tam znova nastrkať, lebo stále ťahá a ťahá jednu za druhou. Slamky sú u nás top.
Vyťahovanie má aj inú podobu. Sprevádzam ju pri vyťahovaní krúžkov. Sú veľké a ľahké, dobre sa vyťahujú. A potom máme 30 ročné drevené hračky- rozkladačky (drevená palička s menšími časťami tvoriace celok)


Senzitívne obdobie - pučenie

Oli láka mliaždenie jedla. A taktiež vidí, že dosť času som kuchyni, takže chce byť so mnou. Ešte nestojí, takže využívame zatiaľ vyššiu stoličku.


Pripravili sme jej želatínu, zbierala i uvarenú ryžu zo stola a cibuľa sa jej tiež páčila. Skúsila aj cestovinu, či strúhané jablko. 

Na záver...

Ďakujeme, že nás čítate. Čísla sú vysoké, aj keď občas by nás potešil nejaký komentár. 
Ak vám je teda náš blog sympatický, jeho obsah predovšetkým je pre vás a vaše ratolesti užitočný, alebo ste na ňom našli iné pozitívum, môžete zaň zahlasovať v súťaži ,,Blogger roka"




Želáme vám príjemné chvíle so svojimi milovanými.
Oli, mamina a tatino