Čo sa nemení nástupom do školy?

Nástup do školy je pre dieťa ďalší významný míľnik v živote. Tým, že nastúpi do školy pre mnohých dospelých (rodič, učiteľ, vychovávateľ, starý rodič) znamená to, že je na ňu pripravené ako fyzicky tak psychicky. Je predpoklad, že v škôlke a doma sa dieťa 

(s učiteľom a rodičom) dostatočne pripravovalo, aby zvládlo zápis, resp. aby malo zvládnuté všetky predškolské zručnosti a schopnosti. Dajme tomu, že z pohľadu rodiča i učiteľky, má zvládnuté tieto predškolské zručnosti a schopnosti, zápis bravúrne zvládlo. Rodič i dieťa sa spoločne tešia nástupu do školy a rodič chce uzavrieť pomyslené dvere od škôlky. Je to však možné?  

Preto prvá vec, ktorá sa nástupom do školy nemení je to, že je vhodné rozvíjať a posilňovať (pred)školské zručnosti ako pamäť, pozornosť, logické myslenie, koordinácia v priestore, zmyslové vnímanie, trpezlivosť, výdrž, hrubá motorika, jemná motorika (tým je myslené od zápästia až po ramenný kĺb a celé ramená. Myslime na to, že tento rozvoj má pokračovať.  Vyjdením zo škôlky a zápisom nie je uzatvorený. Rozvoj týchto zručností a schopností by mal kvalitatívne pokračovať, pretože môže ovplyvniť i školskú úspešnosť. A to by sa nemalo diať len prostredníctvom školských a domácich úloh. Pozývam vás, rodičov, učiteľov, vychovávateľov k tomu, aby ste si našli čas a prostredníctvom rôznych hier, aktivít, cvičení, naďalej rozvíjali, upevňovali a skvalitňovali vyššie spomínané zručnosti a schopnosti. 

Druhá skutočnosť, ktorá sa nemení nástupom do školy je, že dieťa nestráca svoje detstvo. Dieťa ostáva dieťaťom. Nezabúdajme na to, že potrebujú psychohygienu. Potrebujú sa realizovať v rôznych oblastiach a tráviť čas hrou a pohybom. Chcú mať čas pred seba a svojich rovesníkov. No stále potrebujú a chcú tráviť čas aj s rodičmi. Stále je tu príležitosť sa im ďalej venovať a ísť im príkladom aj počas mladšieho školského veku. Kým je to možné. Pretože keď prídu do puberty, už možno nebudú chcieť.  Respektíve je veľký predpoklad, že budú mať dobré návyky z mladšieho školského veku a sami budú vyhľadávať pohybové aktivity a aktivity, ktoré ich budú ďalej rozvíjať. Budú chcieť tráviť voľný čas aj s rodičmi a spoločnými aktivitami. 

Tretia skutočnosť, ktorá sa nemení je, že dieťa sa nástupom do školy nestáva zázračne samostatné, zodpovedné a neomylné. Pozývam vás, nepoužívajte frázy: ,,Ty už si veľký prvák,  ty si to už musíš nachystať sám. Veď už chodíš do školy, musíš byť zodpovedný. Načo sedíš v tej škole, keď si nepamätáš? Prečo si si to nezapamätal, prečo si nedával pozor?

Myslite stále na to, že dieťa sa neustále vyvíja a formuje. Učí sa zo svojich chýb. 

Zamyslite sa, ako bolo vedené k samostatnosti doteraz? Ak nebolo vedené k samostatnosti včas, teda podpora k samostatnosti bola nedostatočná, od batoľaťa cez škôlkarsky vek 

od 3-6 rokov, zázračne tá samostatnosť nenaskočí ako nejaká stiahnutá aplikácia v telefóne. Vaše dieťa sa  zázračne nestane samostatným nástupom do školy. Ak dieťa bolo vedené 

k samostatnosti v škôlkarskom a predškolskom veku, má na čom  stavať. Každopádne, či je to tak alebo onak, pozývam vás k tomu, aby ste spoločne na tejto samostatnosti a zodpovednosti pracovali spoločne a sprevádzali ho. Buďte mu príkladom, správne motivujte, povzbudzujte. Určite zo svojho slovníka vynechajte  kategorizovanie, výčitky a mnoho otázok ,,prečo?" Je to len o cviku, vašom príklade v prístupe ku škole, zodpovednosti školským povinnostiam a školským pomôckam. Nedávajte preto celú zodpovednosť do rúk dieťaťa. Pracujte alebo posilňujte samostatnosť a zodpovednosť spoločne.  

Štvrtá záležitosť, ktorá sa nezmení nástupom do školy je to, že vaše dieťa zostane vašim dieťaťom.  Časť dňa preberá zaňho zodpovednosť učiteľ a vychovávateľ. No je dôležité si uvedomiť ako rodič, že učiteľ nie je spasiteľ, nie je Matka Tereza a vonkoncom nerobí zázraky na počkanie. Áno,  škola by mala naučiť deti, resp. pripraviť deti aj do života. Avšak, milí rodičia, neodovzdávajte túto zodpovednosť len do rúk učiteľa. Rodič zostane rodičom svojho dieťaťa. A je to vo vašich rukách. Vo vašej kompetencii, vo vašom osobnom príklade, vo vyjadrovaní sa a prezentovaní sa pred dieťaťom. Aké hodnoty,  názory, prístup k inakosti, k záťaži a stresu, k zodpovednosti, hraniciam i slobode mu odovzdáte, také si uloží do pomyseľného batohu, ktorý ho bude sprevádzať životom. 

Samozrejme v dospelosti vďaka ďalším skúsenostiam, sebareflexii, poznaním, sa môžu niektoré veci z pomyselného batôžka zmeniť.  Môže ich zmeniť aj samotný učiteľ, vychovávateľ alebo iná dospela osoba, ktorá pracuje je s vaším dieťaťom. Avšak rodič je ten, ktorý stavia základy detského chrámu - duše.