Úvod 11. mesiaca sa niesol v dvíhaní sa na nohy pri nábytku a z plazenia prešla na štvornožkovanie. Hoď kameňom, kto si bez viny, chodili sme aj za ruky. (Viac k tomu nepoviem nič, pretože tisíc ľudí, tisíc chutí. Darmo sa budem obhajovať a o tomto, čo píšem nie je.)
A na záver Oli začala dávať predmety do košíka. V 12. mesiaci všetko len zdokonaľovala a utvrdzovala si naučené a pochopené súvislosti.
Hranie sa v stoji
Pred mesiacom, keď som jej poukladala nejaké hračky na nižšiu skrinku, všetko zhadzovala. Tak tam pár dní nič nebolo a ona pri nej stála nečinne a potrebovala tie malé rúčky zapojiť do nejakej činnosti, tak len búchala. Napadlo mi, že ,,odtŕhačky", čo sme sa s nimi hrali v sede na koberci a ja som jej držala, aby mohla odtŕhať, sme povýšili na samostatnú činnosť. Pridali sme kocky a drevené pexeso, korálky a tradáá, drobec sa vyhrá aj pol hodinku.Kedže na konci 11. mesiaca už ,,pochopila" hádzanie predmetov do nádob akéhokoľvek druhu, sama si vymyslela, že odtrhnuté kúsky bude hádzať do boxu pod tým. Vytiahne, hodí, zasunie.
O týždeň sme pridali ešte vkladačky a tie zase dávala do boxu vedľa.
A v 12. mesiaci sme pridali aktivity board. Som názoru, že tam majú byť veci a činnosti:
- prehľadné
- ktoré ju aktualne zaujímajú
- ktorým rozumie
- ktoré zvládne urobiť, alebo je ,,blízko k pochopeniu"
Ľahko časom vymeníme a pridáme niečo náročnejšie ak uvidíme, že ju niektorá z činností prestala zaujímať, alebo odpozorujeme, že jej prstíky zvládnu viac. Takže AB môže ,,rásť,, spolu s dieťaťom.
Jemná motorika
Olívia na meniny dostala veľa škatuliek (12 ks, od najmenšej po najväčšiu) a drevenú šperkovnicu. Otvárame, zatváranie, vyberáme, vkladáme... V šperkovnici má aj drevené korálky na pevnom špagáte, ktoré sa sama naučila dávať si ich hore-dole dole cez krk. Ani som jej to neukazovala.
Asi top pre Oli, čo ju dlho baví, sú nanukové plastové formičky. Vyberáme, otvárame, zatvárame.
Chvíľu mala aj košík s natrhaný papierom- baliaci, novinový, z kvetín, ... a v tomto schované rôzne predmety, či zvieratá.
Veľmi rada sa vzdiali aj do inej izby, kde sme jej na zem zložili keyboard.
Hrubá motorika
Prečo nestretávam na ihrisku deti pred jedným rokom sa hrať? Nemajú kolenačky. 😀 Nedáme na ne dopustiť, dennodenne chodíme na ihrisko a námestie s parkom aj dvakrát. Fakt mám pocit, že Oli je jediné dieťa, čo má odštornožkované tieto miesta. Ale samozrejme ako som spomínala, doprajeme jej aj pár krokov s istotou našej ruky.
Vonku je ale veľa možností aj pre cibrenie jemnej motoriky. Kôra v ružovom záhone, paličky zo stromov, kamienky, šupinky, trhanie kvetov, listov....a na záver odlepovanie suchého zipsu na mamininych sandáloch.
Želáme aj vám ešte pekné letné dni plné pozitívnych zážitkov dobrodružstiev a objavov
Nezabúdajte: Načúvať, pozorovať, doprevádzať.
Oli, mamina a tatino
otázka :) máme kolenačky a máme aj dvor...ale :) všetko čo sa dá a nájdeme putuje do pusy..čo je samozrejme normálne...až na to, že aj všetko malinké a v okamžiku... ako toto riešite v parku, pri kamienkoch a pod.?
OdpovedaťOdstrániťDobrý deň, hneď ako sa Olívia začala sama hrať v kamienkach, tráve, atď som začala používať slovo NONO, potom NIE. Stále dokola dokola, odtiahla som jej ručičku od úst, v kľude, ... ale našťastie je z tých detí, ktoré nemajú potrebu hneď všetko dávať do úst a chápe čo jej hovorím. Takže žiadny terén a povrch nevynechavame.
OdstrániťĎakujeme za váš čas pri čítaní. Nech sa vám darí.