13. a 14. mesiac

Tieto dva mesiace sa niesli v hesle ,,chodím, chodíš, chodíme". Olivka trénovala, až nakoniec nabrala odvahu, silu a chuť a sama sa rozkráčala za mnou na detskom ihrisku, keď som ju sledovala z lavičky. Od toho momentu sa stávala samostatnejšou a mala záujem zdokonaľovať svoje pohybové schopnosti.

Keďže počasie prialo, veľa  času sme strávili samozrejme vonku a na výletoch. Typy na výlety môžete nájsť na našom FB profile v albume VÝLETY. 

So záujmom o pohyb sa nám prelínalo aj senzitívne obdobie na vhadzovanie, neskôr sa pridali knihy. Chcela robiť všetko aj nič, aj áno aj nie, vydržať chvíľu pri jednej činnosti bol problém. Isto to poznáte....

Prečo je to tak?

To sa často možno aj vy samej seba pýtate, keď sa ,,niečo deje,,
s vašim dieťaťom. Hľadáme odpovede kade-tade, ale niekedy je to také prosté. Ja som našla odpoveď na augustové ,,váľacie" aktivity svojej dcéry. 

Situácia

Zvykneme sa počas dňa hrávať spolu aj v detskej izbe. Tentoraz nechcela nič robiť a keď už, tak na pár sekúnd. Prebiehalo to nasledovne: zobrala si hračku. Odkráčala k matracom, čo mala v izbe na zemi a hodila sa na ne. Hračka bola pasé. Pogúľala sa po nich, posadila sa, znova sa postavila, znova hodila. Aj párkrát za sebou. Potom si zmyslela na vhadzovanie. Zobrala jeden predmet, hodila a znova sa zopakovala scéna s matracom. Potom vhodila ďalšiu vec a znova matrac. A to dennodenne robila, keď sme boli v detskej, asi mesiac. V inak v celom dome si len kráčala a zapájala sa po chvíľach do bežných činností (práčka, vešanie prádla, upratovanie, umývačka...) A prečo? Dumám, sledujem, analyzujem a tradaaaa prišla som na to. Lebo trénovala sed cez brucho 😀 Ona len to potrebovala ,, riešiť", len na to sa sústrediť, to bol bod číslo jeden. Akonáhle bol sed cez brucho natrénovaný, skočilo gúľanie. A prišlo iné senzitívne obdobie.

Čo z toho vyplýva? 

- dieťa stále rieši TO svoje nejaké senzitívne obdobie (potrebu), treba len odpozorovať, čo to je, a kľudne ich môže byť viac naraz,

- brať to vážne a sprevádzať ho,

- dovoliť uspokojiť jeho potrebu, aby neprišlo k frustrácii (hnev, plač, zaťaté telo, krik...)

- ak je to nutné, vymyslieť alternatívu

- prispôsobiť sa jeho tempu

- byť trpezlivý a nepresadzovať si silou mocou to svoje,

- myslieť aj na hranice.

Malá knihomoľka

Ako skončila ,,matracová gymnastika", prišiel z čista-jasna záujem o knihy. Začala ich rozťahovať a rozkladať, horlivo v nich listovať. To bolo ako prvé po príchode do detskej izby.

Predtým ju vôbec knihy nezaujímali. Takže žiadne porovnávanie s druhými, aj čas záujmu o knihy je individuálny.

Z listovania prešla na ukazovanie predmetov. Takže sme pridali pojmy, zvuky a hľadanie predmetov, zvierat.

Snažili sme sa o nejaký postup, ktorý rešpektoval jej tempo:

- ukazovať sme začali až keď ona začala,

- používali sme jednoslovné pomenovania,

- pojmy sme neustále opakovali,

- rozpoznávali sme najprv veci známe, s ktorými mala skúsenosti

- nové pojmy sme zavádzali postupne

- neskôr pridali krátke vety.

V čítacom kútiku mala vždy 4-6 kníh, obmieňala som raz za dva týždne.

Senzitívne obdobie: vhadzovanie

Naplno sa rozvinulo v týchto mesiacoch. Predtým boli top suché zipsy, teraz vhadzuje ostošesť. Keď začala vhadzovať mala cca 10 mesiacov. Len tak hodila jednu dve veci do košíka či plechovky, ale pointu pochopila až teraz. Tak sme pokračovali s jednoduchým otvorom - kruh, neskôr sme pridali malý kruh na drevené kolíčky (nábytkárske alebo narezaná tyčka, kúpite v Obi) a úzku štrbinu ako na pokladničke. Kúpila som aj vkladačku, opäť základný tvar-kruh.

Ďalšie aktivity

Začali sme so suchými sypkými surovinami. Bolo v septembri škaredé počasie párkrát, tak sme skúšali ako sa jej to bude páčiť. Naberačka ju nenadchla, stále rukami pracovala. V pohánke hľadala veľké gombíky. Iba po chvíľach ju to bavilo, pre zmenu fajn ale nepotrebovala mať aktivitu tohto typu stále. Pár dní ju bavilo vyťahovať a dávať naspäť čaje do škatuľky alebo malé kolíčky do vrecka.
Na poslednom obrázku má v miske cestovinu a fazuľu, že skúsime triediť, ale to nám zatiaľ nešlo, ani pri opakovanom pokuse. Tak som jej to potom dala do ryže a ona vyberala prstami. A kúpila som jej metličku s lopatkou. Aby už vnímala, že sa robí aj poriadok po činnostiach, nielen vysávačom. 

Aktivity so sypkými surovinami boli v tomto prípade najprv pokusom, či už prichádza nové senzitívne obdobie. A ono postupne prišlo 😉 A vy ,,príďte" na náš blog aj nabudúce, možno vás niečo zaujme. 

Ďakujeme za váš čas pri čítaní. Naše postrehy, názory, nápady a postupy nie sú samozrejme univerzálne, treba brať do úvahy individualitu náš všetkých. Dúfame však, že aspoň niečo užitočné si odnášate v srdci či v mysli.

Majte sa pekne.

Oli, mamina a tatino.

Monte vs. klasická detská izba

Správna poznámka?

Jedna mamina chcela inšpiráciu, ako vytvoriť izbu pre dieťa v Montessori duchu, štýle. Tak druhé maminy dávali rady a typy, čo tam nesmie chýbať, ako mať nábytok uložený, iné ponúkali hračky... Jedna mamina však napísala: ,,V čom je Montessori izba iná?"
Nedávam vám presný návod, len vás chcem povzbudiť, možno odľahčiť vaše rozmýšľanie a ponúknuť aj iný
pohľad na ,,problém,,.

Ako vnímate a myslíte 

Myslíte na to, že každý jeden človek je originál a teda i jeho vnímanie sveta i života je iné. Charakter, fantázia, potreby, vkus, financie, čas... To všetko ovplyvňuje, ako budeme bývať, ako bude zariadený náš domov, a teda i detská izba. 

Myslím si, že inšpirovať sa je fajn, ale buďte originálny a poskytnite jedinečný priestor pre svoje dieťa.

Spoločné by malo byť predovšetkým to, že izbu vytvoríte s láskou, radosťou a chuťou (zlepšovať ho, meniť seba i daný priestor)

Nechajte sa viesť svojou intuíciou. Dieťa i čas vám ukážu, či ste správne urobili dané kroky. 

Záchytné body

Zrkadlo, mobil, prírodné prvky, koberček na hranie, posteľ na zemi...To vidím na každom obrázku. Ale čo je väčšia podstata? 

Originalita a vloženie svojho úsilia? 
Aby izba spĺňala kritériá, pridŕžala som sa nejakých kritérií, ktoré sú pre mňa i pre Montessori princíp, základné a dôležité.

Navzájom súvisia, dopĺňajú sa a takto si ich vysvetľujem.

- pripravené prostredie: Detská izba je tu pre dieťa. Má byť pre neho funkčná a prispôsobená veku.
Priestor mu dáva možnosti, môže sa v ňom rozvíjať a zažívať v ňom úspech, cítiť sa isté, že je ,,pánom,, svojho priestoru, pretože vie, že si pomôže a poradí aj sám. Samozrejme, aby nadobudlo tieto pocity, mali by sme ho k nim sprevádzať.
- jednoduchosť: vraví sa, že v jednoduchosti je krása. Tu to platí dvojnásobne. Jednoduchý nábytok, pomôcky, doplnky, ktoré zabezpečia, že dieťa má dosah na svoje veci. Je v nich prehľad a ľahko sa dajú upratať.
- účelnosť: každá vec, ktorá sa nachádza v izbe by mala mať svoje opodstatnenie. Pre dieťa, nie rodiča. Príklad: vyššia skriňa na oblečenie je účelná pre vás, pretože dieťa ju nedočiahne otvoriť, oblečenie je na vrchných poličkách či vysoko zavesené, teda nehrozí rozhádzanie. Tým pádom dieťa nemá možnosť získať zručnosti ukladať, vyberať a rozhodovať o oblečení. 
Ďalším príkladom sú poličky vysoko na stene. Prečo? Aby dieťa nezhodilo, čo tam je. Je to účel pre dospelého. Dieťa potrebuje veci v úrovni očí, poprípade tak, aby zo schodika na ne dočiahlo. Môže tam utrieť prach, kedykoľvek si vziať, čo odtiaľ potrebuje, atď. 
Prebalovací pult. Pre koho je účelný? U nás spočiatku používaný, ale postupne menej a menej. 80% prebaľovania, obliekania, pred kúpaním, po kúpaní, ... sme na koberci, na ktorom je deka, či niečo hrubé, aby malej nebola zima od zeme. 
Kreslo alebo iný kus ,,dospeláckeho,, nábytku by som nedávala do izby dieťaťa. 
- dostupnosť: čokoľvek má dieťa v izbe, by malo byť pre neho dostupné. Preto to tam má, však? Čo nechceme, aby dieťa chytalo či narábalo s nejakými vecami, nedávala by som to do izby. 
- zmena: môžete nachystať izbičku s najlepším úmyslom, ale čas a dieťa vám ukážu, či to funguje. Sprevádzať a sledovať dieťa je pre mňa základ. Preto, ak chcete a ste rozhodnutí, nekupujte naraz, veľa a drahé. Izba zreje a rastie s dieťaťom. 
Istoty sú pre deti veľmi dôležité. Ak budete v izbe niečo meniť, odporúčam dieťa o tom informovať, porozprávať sa pomaly a jednoducho, a popísať mu dané zmeny.  Zažite tú zmenu spolu.
- zóny: môžu a nemusia byť. Ja vidím ich výhodu v tom, že do určitej miery to dáva nenásilné hranice a udržiava to poriadok. Tomu sa samozrejme dieťa naučí, ak ho budeme k nemu sprevádzať.
Zóny môžu zaistiť, že dieťa na danom mieste bude robiť to, čo má, bude sa sústrediť a nájde v nej všetko, čo potrebuje k danej činnosti. V zóne na čítanie nebude hľadať pastelky. To vytvára istoty, že má prehľad, kde sa čo nachádza. 
Istoty sú pre deti veľmi dôležité. Ak budete v izbe niečo meniť, odporúčam dieťa o tom informovať, porozprávať sa a popísať mu dané zmeny. Zažite tú zmenu spolu. Pomaly a jednoducho sa o tom porozprávajte.

Pôvodne som mala zámer, že sem vložím fotku nejakej izby na porovnanie, ale nebudem si brať na paškál a kritizovať daný nábytok v tej izbe. Cez Google cez heslo detská izba sa vám ukáže x izieb, ktoré podľa môjho názoru nespĺňajú vyššie uvedené podmienky.  
Skúste sami. 

PJÚD (to je ako keď dieťa nevie povedať r a namiesto prúd povie pjúd) 😊
ZZ (to mi pripomína včelu)
To boli začiatočné písmená vyššie uvedených kritérií.

Želáme vám veľa chuti vo vytváraní montessori izbičky. Nech vás kopne ten správny prúd a boli pracovití ako včely 😊

Oli, mamina a tatino

Detská izba

Mama má kuchyňu, Oli má izbičku

Konečne sme sa po troch mesiacoch dočkali a kuchyňa je hotová, namontovaná, šuplíky a skrinky naplnené. Nastal čas, aby sme aj Olivkynu izbu dali do ,,richtiku". Ale verte tomu, že som bola posledný mesiac už ako na ihlách, ruky má pálili, nevedela som sa dočkať. Ale ten čas bol dobrý na to, aby myšlienky a predstavy ,,dozreli".
Vybrali sme na výlet do Bratislavského do IKEA a vybrali pár kúskov nábytku.

Ja som zatiaľ spokojná. Keďže Oli je ešte drobček, izba vyzerá možno prázdno. Je to aj pre veľkosť izby. Ale ako bude rásť, budú pribúdať nové hračky, pomôcky, drobnosti... Izba bude vekom Oli viac a viac zabývaná.
Izba je rozdelená na niekoľko častí.

1. Miesto na čítanie, relax, mojkanie, rozhovory...

(Polička Lidl, sedací vak http://www.dekoria.sk)

2. Miesto na prácu, tvorenie. V skrinke budú rôzne výtvarné potreby, ktoré aktuálne bude potrebovať 

(Skrinka Ikea)

A takto vyzerá celá jedna strana s postieľkou na denné spanie. Postieľka sa dá potom prerobiť, aby tam bolo okienko cez ktoré si bude môcť sama vliezť do postieľky, keď sa rozhodne odpočívať.

4. Miesto na hru a aktivity v štýle montessori

Časom pribudnú košíčky z pedigu a biely koberček.

Tento konkrétny koberec je skvelý, lebo pri troche fantázie, sa dá samostatne využiť ako pomôcka na rôzne hry.

(Zrkadlo Merkury Market, koberec Diego)

Na druhej strane sa nachádza aj ďalší hrací priestor. Rozmýšlam, že v tejto nízkej skrinke budú skladačky, kocky, lego... a hudobné nástroje. Alebo to bude priestor na cvičenie jogy alebo tancovanie.... Ale predpokladam že to bude aj prekazková dráha, keď sa naučí loziť. Momentálne to Oli využíva ako miesto na hudobnú-cinkanie rolničkami a hŕkanie do závesných hrkálok.

(Skrinka Ikea)

Celkový pohľad na detskú izbu. Pre nás jednoduché, účelné zariadenie detskej, s možnosťou rôznych variácií a pridávaní doplnkov.

PS: V jednoduchosti je krása. 

Oli, mamina a tatino