Oliverko, náš Oliverko. Čo vám poviem, je to občas cukrík, občas chlapčisko. Nesmierne ma baví pozorovať ho, byť jeho sprievodcom, lebo je plný prekvapenia. Aj keď vylezie tam, kde by nemal, aj keď urobí niečo, čo by nemal, vyvoláva vo mne zmiešané pocity. Neviem, či sa mám smiať, lamentovať alebo jasať, že je nebojácny, vytrvalí, odhodlaný prekonávať prekážky alebo si vymyslieť zábavu sám.
Príkladom sú moje kvety ,,Fakľovky". Všetci štyria sme sa venovali na dvore svojej činnosti. Len mi zrazu muž zahlási, že moje fakle už dohoreli :D Oliverko si sám doniesol k nim malý kotlík a obral takmer všetky kvety. No nevadí, aj o rok budú kvitnúť. Senzitívne obdobie na drobné predmety je silné. A rozvoj jemnej motoriky má prednosť pred mojím záhradným cítením.
Senzitívne obdobie na malé predmety
Nezabúdajme, že aj týmto si dieťa, od 1 roka po asi 4 roky, prejde. Od nás si to vyžaduje väčšiu dávku trpezlivosti a dôvery v dieťa. Ak prijmete, že dieťa chce (jenoducho musí ) zobrať malý kamienok a hodiť ho do vody a nebudete mu nútiť ten väčší, lebo ho nezje a urobí väčšie čľup, predídete vzájomnému konfliktu, napätiu a pokazenej nálade. Ak má tendenciu dávať do úst malé predmety, pracujte neúnavne na hranici, ale nezakazujte mu uspokojiť svoju potrebu.
Oliverko ako ,,drobné" objavil bobuľky na kríkoch. Nepretržite opakujeme: ,,Odtrhnúť áno, do úst nie." Nie sú jedovaté, sú jedlé pre vtáky, takže predpokladáme neškodnosť pre človeka. Nechceme však v ňom vyvolávať dojem, že hocičo, čo odtrhne na nejakej rastline, patrí do úst. Nie vždy sa to podarí. Aj keď mu to nechutí, opakovane to skúša. Chce sa uistiť, že aj tá tridsiata odtrhnutá bobuľka je rovnako preňho nejedlá ako tie pred tým a mamina rovnako zareaguje. Jeho istoty, moja dôslednosť, naše hranice = prirodzený vývoj dieťaťa.
Po malých krôčikoch...
Ak mi dá niekto otázku: ,,Je to s Oliverom iné ako u Olivky?" Odpoveď: ,,O nič náročnejšie. Oliverko nepreveruje môj montessori prístup o nič viac ako Olivka. Rovnaká trpezlivosť, pracovanie na vzájomnom rešpekte, dôvere, istotách, hraniciach, samostatnosti a nezávislosti."
Prvoradú úlohu v našej výchove zohráva to, že sa držíme známej vety: ,,Pomôž mi, aby som to dokázal sám." A s tým ruka v ruke ide pripravené prostredie, ktoré máme nastavené už od doby, čo bola Olivka batoľa. Kde tu čo vylepšíme, alebo prispôsobíme Oliverovým potrebám (môžete pozrieť v albume na FB s názvom Pripravené prostredie) Tretím činiteľom je sloboda, ktorú mu poskytujeme. Samozrejme slobodu v rámci stanovených hraníc. Pretože samostatnosť a nezávislosť sú od tejto slobody závislé. Snaha o samostatnosť sa postupne stupňuje, dieťa sa snaží prekonávať prekážky na tejto ceste, ktorá vedie k zodpovednosti (za seba, svoje veci, prostredie okolo)
Teší nás, ako krôčik po krôčiku Oliverko pracuje na svojej samostatnosti. Nie preto, aby sme my ako rodičia mali voľné ruky, mali voľno, nemuseli sa o nič starať a deti rýchlejšie vyrástli. A nie je ani v tomto smere na mieste veta: ,,Veď je to ešte dieťa. Deti majú byť deťmi!" Veď práve! Deti to milujú. Rešpektujme, že sú naprogramované tak, že samé chcú dokázať viac, prispieť a byť súčasťou rodiny/spoločnosti. Prežívajú uspokojenie, keď im dáme priestor a slobodu na ,,Ja sám." Uvedomme si, že ruka je nástroj ducha a chyby im pomáhajú zlepšiť sa. Iba vlastnými rukami, vlastnými pohybmi musí (chce) praktizovať činnosti.
Predídeme tak (u seba aj dieťaťa) nespokojnosti, stresu, frustrácii, potlačeniu identity, utiahnutosti, pasivite až rezignácii.
Spánok
Samostatné spanie je veľmi osobná vec a každej rodine vyhovuje niečo iné, resp. rodičia sa učia zo svojich chýb, zlepšujú svoj prístup, hľadajú vyhovujúcu cestu. Aj my sme boli jedny z nich.
Oliverko spí v izbičke so sestrou od augusta. Je to veľký ,,posteľový cestovateľ", a v snahe ochrániť ho, sme ho najprv ukladali do postieľky, aj okienko na vliezanie sme otočili ku stene. Ale potom som si uvedomila, že to nie je správna cesta. Nemá slobodu v priestore a hranice mu určovala postieľka a nepracovali sme na nich spoločne. Ukracovalo nás to o mojkanie a jeho slobodu v priestore a rozhodovaní bola obmedzená. Tak sme urobili floor bed. Ani to nebola správna voľba. Odbiehal do Olivkinej postele, v noci za mnou do kuchyne, keď som mu zohrievala mlieko, potom mal bdelú hodinku. Mala som dojem, že sa na nej cíti ako malá loďka na šírom mori... Dali sme tomu týždeň. Slabo vyspaný on, slabo my. Spokojný ostal, keď si vliezol cez okienko sám a postieľka mu predsa len robila ochranu.
Počúvajme svoje deti a dôverujme im. Čo vyhovuje jednému dieťaťu, nemusí zákonite aj ďalšiemu.
Jedenie
Tak ako spánok, aj stravovanie si vyžaduje špeciálnu pozornosť, individuálny prístup a hľadanie tej správnej cesty (a niekedy sú dve, tri, ktoré zaberajú) Odporúča sa malý stolček so stoličkou, aby malo dieťa slobodu v priestore a možnosť rozhodnúť sa, kedy bude jesť. Samé si mohlo prestrieť, sadnúť a najesť sa. U nás funguje aj rastúca stolička aj malý stolček. Vyššie som písala, že cieľom detskej samostatnosti nie je to, že dospelí má voľné ruky. Ale teší ma, že kým on je, môžem sa ja slobodne najesť, vychystať sa na vychádzku, vykonať drobné domáce úkony...On i ja sme spokojný a naplnený slobodou.
Umývanie rúk
Ide o cvičenie každodenného života, vytváranie hygienických návykov, starostlivosť o svoje telo. Aby to Oliverko zvládol sám, zvolili sme variantu nízkeho stolíka s lavórikom, hneď ako k nemu dočiahol. Jednoduché ale účelné. Párkrát sme si ukázali postup a už to chce len cvik, aby si činnosti zapamätal v správnom poradí. Občas sa totiž stane, že chce s mydlovými rukami utrieť stolík od vody.
Nezabúdajme, že činnosť ukazujeme od začiatku po koniec. Od vyhrnutia rukávov po utretie stolíka a uloženie handričku späť do košíka, resp. jej prevesenie cez radiátor. Učíme seba i dieťa precíznosti a dôslednosti.
Hlučné veci v domácnosti
Prístroje a nástroje v domácnosti by nemali byť pre deti strašiaci. Jedná sa o veci, ktoré vydávajú zvuky a niečo robia. Vysávač, odsávačka sopľov, inhalátor, mixér, digestor.... Dospelí nechcú dieťa vystavovať stresu, tak ich nepoužívajú alebo iba v neprítomnosti dieťaťa. Dieťa sa neznámych a hlučnejších vecí bojí. Rešpektujme to a nepopierajme jeho pocity. Treba mu ale ukázať, že nie je dôvod. Mnohokrát stačí prejaviť, že sme v pohode, usmiať sa, popísať situáciu pred a po, dať najavo spokojnosť z činnosti a výsledku. Dieťa spozná a prijme neznáme veci sa bežnú súčasť života. Oliverko si osvojil inhalovanie potom, čo sme pochopili jeho hnev - nechce nám sedieť na kolenách a nechce, aby sme držali náhubok. Chcel mať slobodu priestoru a svojimi rukami vykonávať starostlivosť o seba.
Aktivity na poličke
Odkedy je Oliverko na svete, toto je tretia zmena aktivít. Jednak mnoho času trávime vonku, alebo je súčasťou diania v domácnosti, buď ako pozorovateľ alebo sa aktívne zapája. Druhým dôvodom je slabšia výdrž pri aktivitách, a pozornosť, čo samozrejme u malých detí je bežné a nič neobvyklé. Rešpektujeme to a aktivity nechávame dlhšie, aby mal dostatok času skúšať, zlepšovať svoj úchop, rozvíjať jemnú motoriku, koordináciu ruky - oko.
Hranie v izbičke niekedy začína a končí len chvíľu pri autíčkach. Inokedy si vezme aktivitu-dve z poličky a opakuje ju niekoľkokrát za sebou. Aktivity si vyberá sám, niekedy ho nasmerujem tým, že si vezmem ja aktivitu a volám ho na spoluprácu.
Naše aktivity sú zamerané na navliekanie, vkladanie, šroubovanie a otváranie/zatváranie.
Doska s okienkami - Oliverko má rád otváranie a zatváranie, preto sme zvolili hraciu dosku s jednoduchým otváraním okienok. Pod nimi sú zvieratká na magnet. Zn. Melissa and Doug. Skúsil ju raz a viac o ňu nejaví záujem. Radšej naďalej otvára a zatvára šuplíky a dvierka v dome.. Ja som sa na ňu tak tešila, keď prišla. Nevadí. Ale už viem, ako ju využijem. Vždy je pre mňa výzva využiť niečo, určené pre mladších, na hru či precvičenie pre starších. A časom možno aj Oliverko bude mať o ňu záujem
Vhadzovanie kocky - jedná sa o Montessori pomôcku, precvičovanie vkladanie kocky do otvoru. Predchádzalo tomu vhadzovanie gule, valca rôznej šírky. Nasledovať môže ihlan a iné tvary.
Vkladanie golfových kolíkov (klinčekov) do otvoru - k dispozícii má päť klinčekov a vkladá ich ľubovoľne do dierok zhora alebo zboku. Je to Ikea odkvapkávač na príbor. Prečo päť? Dieťa, tak malé nepotrebuje viac. Bolo by odradené príliš náročnou a zdĺhavou úlohou postrkať ich tam všetky.
Vtláčanie guliek do otvoru - jedná sa o pom-pom guľky a pohár na štetce. Opäť len zopár guliek, a radšej opakovať dookola ako hľadať dvadsať guliek po izbe. Lebo radšej ich postrká niekam inde ako do otvoru na poháriku.
Šroubovanie - o túto činnosť prejavil záujem, keď sme dávali kvapky. Videl ako otváram a zatváram fľaštičku a chcel to skúsiť aj on. Tak som doma pohľadala rôzne tégliky a fľaštičky na šroubovanie. Opäť má k dispozícii 5 kusov.
Ikea veža - Za mňa jedna z najlepších v kategórii navliekanie na tyč. Dáva mu slobodu v tom, v akom poradí drevené kruhy navlečie a ako ich otočí. Čím je dieťa staršie, tým začne inak pracovať s tou vežou. Uvedomovať si vlastnosti a dokonca môže zapojiť i predstavivosť. Totiž usporiadať sa dá vo tvaru majáka, panáčika, lampy...
Navliekanie na tyčku - druhou navliekačkou je po domácky vyrobená pomôcka. Tu je myslené na to, že deti inklinujú k malým veciam. Drevené korálky po dve zo základných farieb ho nabádajú k triedeniu. Resp. ja striehnem, či sa toto senzitívne obdobie už dostavilo. Toto navliekanie mu ide ľahšie, preto viackrát opakuje a vracia sa tejto činnosti ako k ikea veži.
Červená krabička - deti majú radi otváranie a zatváranie. A ešte radšej majú prekvapenie. V tejto krabičke je schované červené šité srdiečko z filcu, príjemné na dotyk. Ak je dieťa vyhranené na zips, pužite kapsičku so zipsom. Použiť sa dá aj stará peňaženka, púzdierko, akákoľvek malá krabička. Obsah sa nemení.
Vhadzovanie gombíkov - drevenú krabičku sme kúpili za pár centov v obchode, vyrezali doň podlhovastý otvor, našli pár väčších gombíkov. Túto aktivitu má tiež rád. Spája sa v nej práca s drobným predmetom (aj keď sa jedná o väčšie gombíky), ktoré niekam spadnú a hrkne to, otváranie krabičky a to prekvapenie, že sú tam.
Čo nás ešte baví?
Plastelína. To je asi prvé, po čom by ste mohli siahnuť, keď chcete s dieťaťom niečo tvoriť. Aj keď nejde v pravom slova zmysle o nejaké vytváranie, ale skôr o vytváranie návyku, pracovanie na hraniciach, rozvoj jemnej motoriky, koordinácii oko-ruka, zmyslové vnímanie. A ešte ako bonus si aj vy precvičíte ruky pri robení gulí, slížov a iných útvarov... Keď to nebudete brať ako povinnú jazdu či nutné zlo, dokážete sa pri tom uvoľniť a zabaviť s dieťaťom. Keď to bude baviť vás (idete príkladom), bude to baviť aj dieťa.
Oliverko vydrží pri nej 15-20 minút. Malému človiečikovi netreba veľa. Valček, plastový nožík, špáradlo, pretláčadlo na plastelínu, nádobka od plastelíny a trpezlivú maminku.
- robíme šúľky a trháme ich
- robíme šúľky a krájame ich
- pretláčame plastelínu cez pretláčadlo. On ho naplní, ja vytláčam, on trhá plastelínu, ktorá vylieza
- robím guľky a on pichá do nich špáradlá alebo nožíky na plastelínu
- skúšame vaľkať a otláčať do placky predmety
Poviem vám, že s plastelínou sa radšej zahrá ako s autom.
Sme radi, že ste prečítali a odniesli ste si to, čo potrebujete.
Oli&Oli, mamina a tatino
